Deň za dňom, v hrudi nepokoj
mi kvôli Tebe srdce metá.
Deň za dňom sa vlečie
a ja vhodné slová hľadám,
ako opísať, mne osobu
tak blízko vzdialenú.
Prečo oči Tvoje
tak zvláštne sa mi zdajú,
prečo Tvoj úsmev
rozžiari vo mne všetko,
čo tento svet uspáva,
moju dušu nečistú.
Tak deň za dňom rozmýšľam,
akú vôňu má tá bytosť nebeská
a čas plynie ako let orla.
Neobzerá sa za seba
na sever či juh,
keď už dávno vyrazil na cestu.
Len to miesto utkvie mu v pamäti:
„Tu som už bol!“ a ďalej letí.
Už poznám vôňu bytosti nebeskej.
To vôňa vzduchu je, počas letu orla.
Keď na konci cesty
s krídlami zlámanými
budem umierať,
s čistou dušou si odpoviem:
„Veď ja som milovala...“