reklama

Homo sapiens sapiens prijímateľ

Či chceme či nechceme, žijeme v časoch, kedy na nás zo všetkých strán „útočia“ médiá všakovakých druhov. Kráčame po uliciach s mp3 – kou v ušiach, míňame zo svojho zorného pola autobusy potlačené tvárami známych i neznámych ľudí propagujúcich všetko možné, ba dokonca i nemožné, sem – tam narazíme do šikovne umiestneného billboardu alebo citylightu, možno práve vo chvíli, keď nám do rúk strkajú letáky s naozaj neskutočne výhodnou akciou na najnovší typ mobilného telefónu, ktorý zaručene „musíme“ vlastniť. Inak nie sme „in“.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

  V posledných dvoch storočiach sa človek neklasifikuje len ako človek mysliaci, tvoriaci ale čoraz častejšie hovoríme o človeku ako o prijímateľovi. Médiá vysielajú a my prijímame. Je to pohodlné, jednoduché ale i nebezpečné a hlavne priveľmi ovplyvňujúce. Regulácia vplyvu médií na naše začlenenie sa do spoločnosti je len na nás samotných. 

Médiá

 Na začiatok by sme si mali pripomenúť, čo to vlastne tie médiá sú. Je mnoho odborníkov stále skladajúcich slová do rôznych viet, vytvárajúcich stále nové a nové definície pojmu médiá. Zjednodušene a nepochybne správne a zrozumiteľne môžeme médiá charakterizovať ako všetky masovokomunikačné prostriedky, poskytujúce informácie rôznych druhov, určené pre masové publikum. Médiá sú teda sprostredkovateľmi informácií a majú propagačnú, informačnú ale i zábavnú funkciu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Na médiá sa môžeme pozerať aj ako na inštitúcie, napr. rádiá, televízie, no ako médium označujeme aj noviny, knihy, hudobné a iné nosiče (CD, DVD).

 Keďže dnešná moderná doba sa vyznačuje urýchleným tempom a nestarnú len ľudia ale aj všetko okolo nás, a to rýchlejšie ako v časoch minulých, zvykli sme si klasifikovať médiá, okrem iného, aj podľa „novosti“. Gutenbergova tlačiareň z roku 1450 je už pradávnou minulosťou a i keď dnešné knihy sú stále veľmi populárne (áno, naozaj si to myslím), počítače, internet a online kazenie si očí pomaly a možno už aj rýchlo zatieňuje tlač. Z tohto „súboja médií“ samozrejme bez väčšej námahy, vďaka rýchlosti, ľahšej dostupnosti a lacnej, resp. žiadnej cene, víťazne zdvíha svoju pravicu práve internet. A máme tu prvé nové médium. Samozrejme nie prvé nové médium v pravom zmysle slova, ale určite áno prvé nové médium takého obrovského rozsahu aký môže poskytnúť len internet. Milióny a milióny ťukajúcich používateľov, prijímateľov, hladiacich na obrazovku počítača.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A práve obrazovka je spoločným menovateľom ďalšieho nového média, ktoré vlastne tiež už chytá nádych šedín na svojej hlave – televízia. Veru je to už dávno, keď v rokoch 1939 – 1940 na svetovej výstave v New Yorku všetci svorne udivene kričali: „Waaw!“, pri pohľade na ten nový zázrak – televízny prijímač. No všemocný internet vyzval na súboj už aj televíziu a všetci vieme, kto bude piť z poriadne drahého víťazného pohára. Televízia je na ústupe, samozrejme mám na mysli ústup zo študentského života, resp. života mladých ľudí. Tí postaršejší si stále veľmi radi sadajú pred televízne obrazovky a degenerujú si mozgy poväčšine povrchným a plytkým obsahom televíznej ponuky. Ale v žiadnom prípade tu nechcem dehonestovať miesto televízie v našich životoch. Veď ako som spomínala, médiá, televízia nevynímajúc, majú aj zábavnú funkciu. A zábavu zadávatelia televíznych obsahov vedia naozaj veľmi kvalitne poskytnúť. Zoberme si napríklad také politické relácie. Veru, človeku je hneď veselšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Slovo „nový“ dostáva v tejto uponáhľanej dobe nádych relativity. Internet tiež už nie je novinkou, novinkou sú skôr jeho služby, takže môžeme hovoriť skôr o „novelizácii“ internetu. Ale samozrejme aj rozhlas, televíziu, fotografiu, či film zaraďujeme do komplexu nových médií, ktoré dennodenne vplývajú na človeka ako prijímateľa ich obsahov.  

Homo sapiens sapiens prijímateľ

Zadefinujeme si konkrétneho človeka – prijímateľa, ktorého sa najviac dotýka svet médií. Vezmeme si teda „na mušku“ mladého človeka, možno študenta, priemerného veku 20 rokov. Umiestnime ho do konkrétnej krajiny – Slovensko. Poobraciame ho zo všetkých strán a primárne sa zameriame na jeho sociologickú stránku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozhlas a televízia

 Rozhlas na Slovensku začal svoje vysielanie 23. októbra 1926 v Bratislave a od roku 1956 sa v našich domácnostiach udomácnili aj televízne prijímače. Od svojich prvopočiatkov nepochybne ovplyvňovali poslucháčov a divákov všetkých vekových skupín. Pre menších ponúkali zábavu, učenie formou zábavy, pre starších i tých viac starších boli zdrojmi kultúrneho vyžitia, informácii alebo len jednoducho takzvanými „oddychovkami“. Slová sa uzatvárali a stále uzatvárajú do malých debničiek, ktoré pomaly zadebňujú aj samotných ľudí.

Rozhlas a televízia prinášajú množstvá obsahov, ktoré musíme my ako prijímatelia prijímať. Problém nevidím v tom enormnom množstve, problém vidím v schopnosti ľudí, vyberať ten správny obsah. Pasivita v tomto prípade vedie k záhube, k už spomínanému zadebneniu.

Keďže sa chcem primárne zamerať najmä na mladých ľudí a hrdo sa k tomuto „stavu“ hlásim, z vlastnej skúsenosti viem, že niekedy je hodnotnejšie preplávať dňom v absolútnom tichu, resp. bez ruchov televízie a rádia. Dnes nevnímam už vplyv televízie a rádia tak intenzívne ako napr. pred piatimi rokmi, stále častejšie sa stretávam s tým, že televízia je skôr doplnkom, akousi dekoráciou v domácnosti, a to mám na mysli televíziu zapnutú, nie len ako dekoratívnu krabičku, ale ako médium prinášajúce určitý obsah. Je jedno aký obsah sa nám práve prediera do uší, hlavne, že „telka“ je zapnutá.

Televízia i rozhlas však samozrejme môžu mať aj socializačnú funkciu. Obsah môže byť prijímaný jednotlivo, každému prijímateľovi osobitne, tzn. každý individuálne sám doma pozerá napr. telenovely, televízne noviny, alebo konkrétne relácie a obsahy týchto, môžu sa stať neskôr náplňou rozhovorov už spoločne zídených prijímateľov. Rozdielne miesto prijímania no rovnaký obsah.

Človek je tvor sociálny, potrebuje spoločnosť a spoločnosť potrebuje človeka. V spoločnosti sa deje komunikácia, ktorá je základom všetkých vzťahov a vzťah je zasa väzbou v spoločnosti. Obsah nových médií, obsah televízie i rozhlasu ponúka témy, ktoré sa stávajú základom medziľudskej komunikácie. Sú sprostredkovateľmi informácií a ľudia tieto informácie prijímajú, aby sa stali plnohodnotnými členmi v spoločnosti. Médiá a spoločnosť sú teda plne prepojené. Problém vidím v obsahu médií a v schopnosti ľudí selektovať tieto obsahy.

Nesprávnosť, naivita a ľahká ovplyvniteľnosť môže spôsobiť komunikačný šum, ktorý sa stáva nebezpečným. Nemám na mysli šum v rozhlasovom prijímači, ak vám práve prišla SMS správa ale komunikačný šum, typu „jedna pani povedala“, ktorý sa zmnohonásobením a zintenzívnením skutočne môže stať nebezpečným. Skreslené, nepravdivé obsahy médií sa môžu stať kameňom úrazu rôznych, možno aj nadnárodných konfliktov. Ale to už zaváňa slovom zlyhanie – zlyhanie médií – zlyhanie spoločnosti.

Mobilný telefón

Mobilný telefón – táto, v dnešných časoch už malá krabička, sa taktiež udomácnila v našich životoch, kabelkách, vreckách a podobne. 21. storočie prinieslo hromadnú „komputerizáciu“, mobilný telefón dostávajú deti už div nie na prvé narodeniny a aj naši starší najstarší spoluobčania bravúrne zvládajú obsluhu tohto malého zázraku. Mobil nepochybne priniesol veľa pozitív. Sme prakticky všade zastihnuteľní, mamy môžu kontrolovať svoje deti, prípadne manželov, a slovo aktuálnosť v pojme: aktuálnosť informácií má skutočne svoje opodstatnenie. Pri nehodách akéhokoľvek žánru sme schopní okamžite privolať pomoc a ľubozvučný hlas milej či milého je ešte ľubozvučnejší, ak ju/ho počujeme, aj keď len z mobilného telefónu, ale z opačného konca zemegule po týždňovej odluke.

Samozrejme, ako vraví staré známe ale hlavne pravdivé: všetko dobré je na niečo zlé a naopak, aj mobil má svoje „neduhy“. Po pár rokoch používania zistíte, že tá „všadezastihnuteľnosť“ nie je vždy iba dobrá a môže dokonca narúšať sociálne väzby. Čo narúšať! Priam trhať! Moja sestra chodí s mobilným telefón všade. Na toaletu, do sprchy, do kostola (evidentne nevie, že pán Boh ju všade vidí). So svojím milým si referujú skrz mobil úplne všetko. A ak sa náhodou stane, že ten druhý ihneď neodpovie, už je oheň na streche: „Ty ma nemiluješ, tak ako ja teba, ty sa chceš rozísť!“ Komunikačný šum ako vyšitý! Nehovoriac o tom, že neustála pohotovosť pri mobilných telefónoch je viac než nákladná.

Ach, kde sú tie časy, keď sme s kamarátmi vybehli von na bicykloch, pravidelný zraz o piatej poobede na moste v strede dediny. Nikto nepotreboval mobil. Samozrejme, že je jednoduchšie zavolať známemu a dohodnúť miesto stretnutia. Z mojich detských časov sa však vytratilo čaro obliehania celej dediny, čaro zdvorilého zvončekového privítania: „Dobrý deň, je Zuzka doma?“ Teraz len „kysneme s krabičkami v rukách“: „Zuza hybaj von, čakáme ťa na pive!“

Internet náš každodenný

Ani sme sa nenazdali a internet sa už po tých tridsiatich rokoch od svojho vzniku dostal až tam, kde by sme to, ešte pred takými piatimi rokmi, vôbec nečakali, a to – všade!

Slovo internet je skratkou z anglického výrazu interconnected networks - prepojené siete. Definujeme ho ako celosvetovú počítačovú sieť. Ľudia najčastejšie využívajú dve hlavné služby:  world wide web (www) a elektronickú poštu. WWW, tri písmenká, ktoré sú nositeľmi všetkého možného i nemožného, počnúc vzdelávaním, jedlom, knihami, hudbou, filmami, končiac módou, dopravou dokonca sexom.

Internet, resp. služby, ktoré nám internet umožňuje využívať, nahrádzajú rozhlas, televíziu, mobilné telefóny, kiná, video, všetko. Človek môže sedieť jeden celý deň na jednej stoličke, pred jedným počítačom a zároveň nahliadnuť do cudzej krajiny, „kecať“ s kýmkoľvek, vzdelávať sa v čomkoľvek, môže si objednať jedlo, prečítať knihu, zarábať peniaze, či užiť si s dlhonohou blondýnou. A to bez toho, aby sa pohol (neberieme to doslova). Internet je továrňou na všetko. Minimálne jedno je mu však možné vytknúť. To, že je možné komunikovať cez internet s mnohými ľuďmi naraz, za akejkoľvek krajiny je síce pekné a nepochybne užitočné ale mali by sme si uvedomiť, že takáto virtuálna komunikácia nemôže a nikdy ani nebude plnohodnotne postavená popri komunikácií vedenej reálne, čiže z „očí do očí“. Virtuálna realita sa môže stať hlavným nepriateľom socializácie. Virtuálna realita totiž skresľuje skutočnosť, robí z nás anonymných pútnikov svetom internetu skrývajúcich sa za nick (používateľské meno) alebo číslo.

Človek je tvor ľahko ovplyvniteľný a svojou neschopnosťou selektívnosti správnych obsahov médií sa môže stať obeťou internetu. Interpersonálna komunikácia sa s internetom stáva neosobnou záležitosťou, čo je úplný paradox. Komunikácia totiž nie je len spleť slov a viet vysielaných od adresáta k prijímateľovi, ale komunikácia v sebe tiež zahrňuje každý postoj, vôňu, každý pohľad obsiahnutý v rozhovore medzi komunikujúcimi, v spoločnosti. A prítomnosť partnera v komunikácii nenahradí žiaden komunikačný softvér, ani ICQ ani Facebook.

 Médiá sú dennodennou súčasťou našich životov. Ponúkajú rôzne obsahy, rôzne témy a z toľkého množstva obsahov, ktoré sa na nás stále intenzívnejšie valia sa mi často doslova krúti hlava. Ako každý jedinec, i ja sa snažím stať plnohodnotne súčasťou spoločnosti. Médiá sú často sprostredkovateľom medzi mnou a spoločnosťou, ponúkajú jednoduché spôsoby začlenenia sa do nových spoločností, napr. prostredníctvom rôznych chatov.

Na záver len dodám svoju myšlienku, že socializácia je neskutočne dôležitá a najmä pre mladého človeka možno i niekedy priveľmi zložitá. A práve preto mladí ľudia čoraz viac siahajú po „interaktívnych“ možnostiach komunikácie, kde je jednoduchšie nájsť si kamaráta, priateľa na rozhovor. Ja len dúfam, že si vždy budeme uvedomovať dôležitosť tej „pravej“ socializácie, „pravého“ rozhovoru, a že sa nikdy nevytratí čaro spoločných stretnutí.

Monika Botolová

Monika Botolová

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Akceptovať neznamená podporovať" Zoznam autorových rubrík:  media marketingFeYtonYLen tak z brucha PRÓZAPoiésisSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu