reklama

Školské čakanie

Pomyselný zvonček. 8:25. Hromadne čakáme. Nikto neprichádza....pani vyučujúca sa nedostaví, má zápchu. Takú tú cestnú, samozrejme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 Vraj môžeme prísť na jej hodinu o 11.10. Ó aká je milá. Tak teda s úsmevom hromadne čakáme na ďalšiu hodinu začínajúcu sa o 9.20. Tí z nás, ktorí celý predchádzajúci deň od svitu do mrku trávili v škole, čakajú s trocha menším úsmevom. Asi si myslia, že si mohli radšej viac pospať. Naozaj neviem čo sa im nepáči, veď pri takom čakaní sa dá robiť všeličo. Napríklad sedieť na lavičke, sedieť na stoličke, pozerať sa do steny, stáť, hrať človeče nehnevaj sa a tak. Samé dobré veci.  A dokonca aj spať! Len si musíte vypnúť pajonček, to pípanie by okolosediacich skutočne rušilo. I keď zvuk môjho srdca a chrbtice pištiacej po gauči je tiež dosť ohlušujúci. A už je to tu. 9.20. Hromadne sa tlačíme do jednej triedy. Tri skupiny. A čuduj sa svete! Znova čakáme. Prvých dvadsať minút riešime našu prítomnosť, čiže prezenčku. Po prvých dvadsiatich minútach sa na ďalších dvadsať minút nahrnuli ctení kolegovia okolo katedry. Asi niečo riešia s pánom magistrom, tak znova čakáme. No konečne! Po usadení všetkých kolegov v duchu tlieskam a oči mi žiaria očakávaním z nasledujúcich návalov informácii, ktorých sa, silno dúfam, už čoskoro hromadne dočkáme. A dočkali sme sa. Aj o 11.10 sme sa dočkali. Skvelá hodina. Čakať sa niekedy skutočne oplatí.

Monika Botolová

Monika Botolová

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Akceptovať neznamená podporovať" Zoznam autorových rubrík:  media marketingFeYtonYLen tak z brucha PRÓZAPoiésisSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu